Najekologickejšie auto v histórii:

Fordov konopný automobil

„Prečo rúbať lesy, ktoré rástli storočia a využívať bane, ktoré trvá roky vytvoriť, keď môžeme dostať ekvivalent lesnej a baníckej produkcie z konopných polí za rok?“ – Henry Ford
Why use up the forests, which were centuries in the making, and the mines, which required ages to lay down, if we can get the equivalent of forest and mineral products in the annual growth of the hemp fields?” ~ Henry Ford

                           Henry Ford na svojich konopných poliach 

 

Vynálezca, podnikateľ a priekopník automobilového priemyslu. Henry Ford (1863-1947) zostrojil svoj prvý parný motor v pätnástich rokoch, v roku 1893 skonštruoval svoj prvý spaľovací motor a o tri roky neskôr, prvé auto. Má na konte 161 patentov na automobilový mechanizmus a je známy najmä vďaka využitiu montážnych liniek na masovú výrobu áut modelu T. Málokto však vie o výrobe ekologického, konopného vozidla, ktoré jazdilo na etanol vyrobený taktiež z konope. 

 

Auto z konope, sóje a pšenice

 

Henry Ford bol skutočným revolucionárom automobilového priemyslu. Túžba vyrábať bezpečnejšie, lacnejšie a ekologickejšie vozidlá ho priviedla k nezvyčajnému experimentu. Ford vedel, že by konope mohlo byť veľkým ekonomickým zdrojom. V roku 1941 predstavil na Dearborn Days v Michigane prototyp prvého auta vyrobeného kompletne zo silného materiálu z konopných vlákien vystužených živicou, pšeničných stebiel a kukurice. Materiál bol odolnejší ako oceľ a celá konštrukcia bola o 25% ľahšia, ako bežný automobil tej doby.

 

                  Prvý konopný automobil

 

Jediná oceľová časť auta bol rám auta rúrkovitého tvaru. Na ňom bolo pripevnených štrnásť panelov z celulózových vlákien, zatiaľ čo okná auta boli z plexiskla. Presné zloženie a pomer ingrediencií materiálu nie je známy, keďže sa nezachovali záznamy o výrobe a pôvodný prototyp automobilu bol údajne zničený E.T. Gregoriom, vedúcim výroby.

                   Henry Ford na svojom aute testuje odolnosť svojho osobného auta, ktoré bolo z rovnakého materiálu ako konopný prototyp

 

Výrobe zabránila vojna a konkurencia

 

Po vypuknutí Druhej svetovej vojny sa namiesto revolučným konopným autám dostalo zvýšenej pozornosti tankom a nedostatok prostriedkov mal za následok upustenie od projektu ekologickej alternatívy bežných oceľových áut. 

 

Fordove vízie o konopnom etanole a iných obnoviteľných biologických zdrojoch ako základe automobilových palív sa zrútili po príchode benzínu. Vzostup ropného priemyslu a rastúci dopyt po vtedy lacnejšej rope spôsobili koniec ekologických palív.

 

Aj po desiatkach rokov sú revolučné myšlienky Henryho Forda o ekologických pohonných hmotách a konopnom materiále vo výrobe áut veľmi aktuálne, rezonujú v spoločnosti najmä kvôli hroziacej klimatickej kríze. „ Palivo budúcnosti sa bude vyrábať z jabĺk, buriny, pilín …takmer zo všetkého,“ povedal Ford. „Palivo sa nachádza v každom kúsku zeleniny, ktorý je možné fermentovať. V jednom zbere jedného akru zemiakov sa nájde dostatok alkoholu na pohon mašinérie, ktorá bude obrábať pole sto rokov.